Embraer je brazílsky letecký konglomerát, ktorý produkuje komerčné, vojenské, súkromné lietadlá a poskytuje letecké služby. Sídlo spoločnosti sa nachádza v São José dos Campos. V súčasnosti je štvrtým najväčším výrobcom lietadiel na svete a zamestnáva okolo 18 tisíc ľudí. Embraer je členom Air Transport Action Group (ATAG) – letecké združenie odborníkov so zameraním na trvalo udržateľný rozvoj. V roku 2012 získal generálny riaditeľ spoločnosti Frederico Curado cenu Tony Award Jannus, ktorá uznáva významný individuálny úspech v pravidelnej leteckej doprave.

Spoločnosť vznikla po dlhom procese brazílskej vlády v roku 1969 pod názvom Empresa Brasileira de Aeronautica, neskôr zjednodušené na Embraer. Jej prvým produktom bolo dopravné turbovrtuľové lietadlo s označením EMB 110 Bandeirante.

V súčasnosti rozdeľujeme produkty spoločnosti do dvoch leteckých rodín: ERJ a E-jets. Do ERJ rodiny patria: ERJ 135, ERJ 140 a ERJ 145, Legacy 450/500/600/650 a R-99 (vojenské lietadlo). Každé lietadlo v tejto sérii má dva turboventilátorové motory. Prvý let absolvoval ERJ 145 11.augusta 1995. Najväčším operátorom týchto lietadiel je ExpressJet, pričom vlastní až 270 lietadiel tohto typu. Embraer E-Jets je rad lietadiel určených na stredný rozsah. Od začiatku ich výroby v roku 2002 bolo vyrobených viac ako 1000 lietadiel tohto typu. V praxi sa používa iba označenie "E". Patria sem lietadlá E-170, E-175 a ich väčšie verzie E-190 a E-195, ktoré majú podobnú kapacitu ako A320 alebo B737.

Rýchlo rozvíjajúci sa Embraer má do budúcnosti veľké plány. Firma v roku 2010 ohlásila vývoj business jetov s veľmi dlhým doletom, teda vstup do oblasti, v ktorej dominuje Gulfstream a Bombardier. Ďalším plánom je vývoj dopravného lietadla rozmermi presahujúcimi radu E-Jets. Novinkou má byť výroba lietadiel s jednočlennými kokpitmi, ktorá sa očakáva v rokoch 2020 – 2025. V tom čase by totiž technológia mala značne pokročiť a jednočlenné kokpity budú reálne. Otázkou však ostáva, ako takýto „vynález“ prijme letecká verejnosť.

Bombardier je kanadská spoločnosť, ktorú založil Joseph-Armand Bombardier pod názvom L'Auto-Neige Bombardier Limitée v roku 1942, v Quebecu. Je to veľký výrobca lietadiel, železničných súprav, rekreačného vybavenia a poskytovateľ finančných služieb. Bombardier je členom skupiny Fortune Global 500 koncernových spoločností.

V oblasti letectva je tretím najväčším výrobcom na svete. Je lídrom v oblasti dizajnu, výroby inovatívnych technológii v letectve a na trhu obojživelných lietadiel. Sídlo spoločnosti sa nachádza v kanadskom Montreale a zamestnáva približne 33 600 ľudí po celom svete. Výrobné závody sa nachádzajú v Kanade, USA, UK a v Mexiku. Tržby spoločnosti ku koncu roka 2011 dosiahli 8,6 miliardy dolárov. V tom istom roku získala spoločnosť 249 nových objednávok a vyrobila 245 lietadiel. Vďaka 250-ročnej histórii v oblasti letectva sa môže spoločnosť Bombardier pochváliť širokým portfóliom svojich produktov. Ich regionálne lietadlá, turbovrtulové motory a požiarne hydroplány sú celosvetovo známe a uznávané pre ich spoľahlivosť a vynikajúci výkon. Samozrejmosťou je kvalitný servis v celosvetovom meradle.

Od roku 1989 uviedli na trh 28 nových lietadiel a leteckých produktov. Medzi ponúkané lietadlá patria 100 až 150 miestne stroje CSeries (CS100, CS300), ktorých uvedenie do prevádzky je plánované na rok 2013, najpopulárnejšie CRJ Series (CRJ100/200), modernejšie CRJ NextGen (CRJ700/900/100) a technicky najvyspelejšie turbovrtuľové lietadlá Q400 NextGen. Na Slovensku sa so strojmi spoločnosti Bombardier môžeme stretnúť napríklad na niektorých linkách Austrian arrows do Košíc alebo na linkách UTair do Bratislavy, konkrétne CRJ-200

Spoločnosť Airbus S.A.S., známejšia ako iba Airbus, má sídlo vo francúzskom meste Toulouse a je jeden z dvoch najväčších svetových výrobcov civilných dopravných lietadiel. Airbus vyprodukoval vyše polovicu prúdových dopravných lietadiel na svete. Z leteckých spoločností mu konkuruje iba spoločnosť Boeing Commercial Airplanes, ale štatistiky o prvenstve v leteckej doprave sa každoročne menia. Airbus začal ako konzorcium leteckej výroby. Konsolidácia európskej obrany a leteckých spoločností dovolila ľahšie založenie akciového kapitálu spoločnosti v roku 2001, ktorého vlastníkmi boli EADS (80%) A BEA Systems (20%). Po zdĺhavom predajnom procese 13. októbra 2006 spoločnosť BAE Systems predala zostatok akcií spoločnosti EADS. Táto skupina sa skladá z Astrium a Cassidian a Eurocopter. Airbus zamestnáva okolo 57 000 ľudí na 16 miestach v štyroch európskych krajinách: vo Francúzsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve a Španielsku. Konečná montáž sa uskutočňuje v Toulouse (Francúzsko) a Hamburgu (Nemecko). Airbus sám o sebe je skutočne globálny podnik s dcérskymi spoločnosťami v Spojených štátoch, Číne, Japonsku a na Blízkom východe a centrá na náhradné diely v mestách Hamburg, Frankfurt, Washington, Peking a Singapur, školiace strediská v Toulouse, Miami, Hamburg a Peking a viac ako 150 kancelárií v teréne po celom svete.

Spoločnosť vyrobila prvé komerčne predávané fly-by-wire lietadlo A320. V doslovnom preklade „ovládané pomocou drôtov“. V jednoduchosti povedané sa jedná o systém, ktorý nahrádza klasické manuálne ovládanie lietadiel elektronickým rozhraním. Teda každý pohyb stroja je prevádzaný na elektronické signály a vysielaný ďalej pomocou drôtov. Takisto sa Airbus môže pochváliť prvenstvom v kategórii najväčšieho dopravného lietadla, ktorým je A380-800. Predpokladá sa, že toto prvenstvo im ostane na dlhé roky, keďže výroba väčších strojov sa podľa predpokladov javí ako nerentabilná.

Hlavnými typmi lietadiel, ktoré spoločnosť ponúka sú stroje A320 family, v súčasnosti je vo vývoji náhrada s označením A320neo, ďalej wide-body lietadlá rodiny A330 a A340 a nový A380. V roku 2014 sa predpokladá vzlet nového A350 XWB, ktorý je náhrada za A330 a konkurencia pre B787 dreamliner.

Airbus tiež prináša celú radu zákazníckych služieb vo všetkých oblastiach podpory, prispôsobených potrebám jednotlivých prevádzkovateľov po celom svete.

Boeing (oficiálny názov je The Boeing Company) (NYSE: BA) je druhým najväčším svetovým výrobcom leteckej techniky na svete so sídlom v Spojených štátoch. Firma je súčasne druhým najväčším výrobcom zbraní na svete a najväčším americkým exportérom. Spoločnosť dodáva svoje produkty do vyše 150 krajín po celom svete. Jedná sa o lietadlá, satelity, zbrane, elektronické a obranné systémy, nosné systémy, moderné informačné a komunikačné systémy. Boeing má dlhú tradícii v oblasti vývoja lietadiel a inovácii, pričom neustále pokračuje v rozširovaní svojej produktovej rady, podľa potrieb zákazníkov. Sídlo firmy sa nachádza v Chicagu v štáte Illinois. Zamestnáva viac ako 170 000 ľudí v 70 krajinách sveta, pričom ďalšie stovky tisíc ľudí pracujú ako subdodávatelia. Spoločnosť je usporiadaná do dvoch obchodných jednotiek: Boeing Commercial Airplanes a Boeing Defense, Space & Security.

V oblasti výroby lietadiel je Boeing popredný výrobca viac ako 40 rokov. Spojenie s McDonnell Douglas v roku 1997 dalo novovzniknutej spoločnosti viac ako 70 ročnú tradíciu v obchodnej leteckej doprave. Dnes sú hlavnými komerčnými produktmi lietadlá typu B737, 747, 757, 767 ,777. V súčasnosti je výroba zameraná na nové typy Boeing 787 Dreamliner, Boeing 747-8 a nový model B737 MAX.

Celkovo ma v prevádzke takmer 12 000 lietadiel, čo tvorí zhruba 75% svetovej flotily. Zaujímavosťou je, že v priemere každé piate lietadlo na svete je súčasť B737 family. Cez Boeing Commercial Aviation Services, spoločnosť poskytuje non-stop technickú podporu s cieľom udržiavať všetky ich svoje v špičkovom stave.

Na jar roku 2012 spoločnosť oznámila výrobu vlastného androidu. Nejedná sa však o klasický Android smartphone určený pre bežných spotrebiteľov ale vyvíja zabezpečený smartphone použiteľný firmami s potrebami pre zabezpečenie svojej komunikácie. Či bude telefón vhodný aj pre armády a ďalšie silové zložky štátov nie je jasné. Telefón je v súčasnosti podľa Boeingu pred koncom vývojového cyklu a spoločnosť by ho mala začať ponúkať ku koncu roka 2012.

V piatok 13.04.2012 absolvovala spoločnosť Qantas prvý „biolet“ na území Austrálie. Lietadlo typu Airbus A330 letiace medzi Sydney a Adelaide využilo novú zmes. Palivo obsahuje 50% biozložky, ktorú tvorí špeciálna zmes živočíšneho a rastlinného pôvodu, a 50% štandardného leteckého paliva v kvalite JET-A1. Qantas taktiež zahájil štúdiu, ktorá sa touto problematikou bude zaoberať a vedenie spoločnosti sa potom rozhodne, či bude biopalivo využívať aj na iných linkách. Štúdiu bude financovať austrálska vláda. V roku 2011 testovala toto palivo aj nemecká Lufthansa. Biopalivo je však na európskom trhu nedostatkový tovar, keďže sa výroba tohto paliva ešte naplno nerozbehla. Z tohto dôvodu bol posledný let uskutočnený 12.1.2012. Pri viac ako 110 letoch sa malo ušetriť takmer 1500 ton emisií oxidu uhličitého.

Z dôvodu nedostatku biopaliva sa v roku 2011 stretli európske aerolinky, producenti biopalív a Európska komisia aby sa dohodli na zabezpečení výroby až dvoch miliónov ton biopalív pre letecký priemysel do roku 2020. Cieľom projektu je znížiť znečistenie vzduchu zo spaľovania pohonných hmôt. Projektu sa okrem iného zúčastnil výrobca lietadiel Airbus, aerolinky Air France-KLM, British Airways a Lufthansa a výrobca biopaliva Neste Oil.

Podľa odhadov sa letecký priemysel podieľa na globálnych emisiách oxidu uhličitého, zhruba dvoma až štyrmi percentami a považuje sa za najrýchlejšie rastúci faktor znečisťovania. Zámerom medzinárodného združenia pre leteckú dopravu (IATA) je znížiť emisie z leteckého priemyslu do roku 2050 o polovicu. Na druhej strane sa ozývajú hlasy, že zelené palivá nie sú naozaj toľko ekologické a prínosné, ako sa pôvodne myslelo. Najmä z dôvodu, že sa na ne využívajú potravinárske plodiny alebo sa pestujú na miestach, kde by mohli byť pestované potraviny. Spoločnosť Boeing je však presvedčená, že biopalivá by sa mohli začať bežne používať v rozmedzí troch až piatich rokov. Opiera sa pri tom o výsledky nedávnych palivových testov, ktoré v praxi realizovali v spolupráci s Virgin Atlantic, Continental, Japan Airlines, Air New Zealand a Qantas. Pri testoch nenastali žiadne výrazné komplikácie a podľa odhadov, ak by sa 100 % súčasného leteckého benzínu nahradilo biopalivami, emisie CO2 zo strany aerolínií by klesli až o 80%.

Lufthansa odhlalila plán zavedenia Boeingu 747-8I na svoje linky. Prvou obsluhovanou traťou sa má stať Frankfurt - Washington. Nemecký prepravca bude prvým prevádzkarom osobnej verzie nového typu, ktorého objednal 20 kusov.

Nové lietadlo 747-8I pre Lufthansu vzlietlo prvýkrát k oblakom 20.3.2011 o 17:00 GMT. Predpokladaná opozdená dodávka prvého kusu je zatiaľ odhadovaná na koniec mesiaca Apríla 2012.

Podoba nového typu bola oficiálne predstavená na jeseň roku 2005. Prvý let bol uskutočnený z letiska Paine Field (KPAE) 8. Februára 2010. Let trval 5 hodín a ukončený bol na letisku Boeing Field (KBFI). Lietadlo ponúka moderný a unikátne navrhnutý interiér, v štandardnej konfigurácii pre 467 cestujúcich. Výrobca tiež udáva, že toto lietadlo má nižšie náklady na prevádzku na jedno sedadlo ako konkurenčné stroje od iných výrobcov. V porovnaní so svojím predchodcom 747–400 má nové lietadlo nižšiu spotrebu, o 16% nižšie emisie a o 30% tichšiu kabínu. V porovnaní so svojim najväčším konkurentom superjumbom A380 sú prevádzkové náklady o 10% nižšie. Tejto výhody dosahuje hlavne vďaka použitiu technológií a materiálov z B787 Dreamliner. Dĺžka lietadla dosahuje 76,4m, čo je o 5,6m viac ako u 747-400. Rozpätie je 68,5m a výška 19,5m. Dolet osobnej verzie je 14 815 km, zatiaľ čo plne naložená nákladná verzia uletí 8 275 km. Obidva typy 747-8 Intercontinental aj 747-8 Freighter (cargo verzia) využívajú existujúcu infraštruktúru a pozemné vybavenie ako ich predchodca a preto sú schopné pristávať na väčšine letísk po celom svete.

Spoločnosť Boeing k dnešnému dňu obdržala 107 objednávok na lietadlo typu 747–8 Intercontinental/Freighter. 33 lietadiel bude pre osobnú dopravu a 74 pre nákladnú dopravu. Zatiaľ posledná objednávka bola uzatvorená spoločnosťou Korean Air na 2 nákladné verzie lietadla. V budúcnosti sa predpokladá vývoj predĺženej verzie 747-9.

Súčasnú flotilu troch ATR 72-200 (OM-VRA, OM-VRB, OM-VRC) spoločnosti Danube Wings rozšírilo dňa 30.3.2012 ďalšie lietadlo rovnakého typu registrácie OM-VRD, ktoré pristálo na bratislavskom letisku M. R. Štefánika v čase 11:35.

Štvrté lietadlo Danube Wings bolo vyrobené v roku 1991 a doteraz lietalo pre Air France a jej partnerov. Lietadlo sa pritom do svojej rodnej krajiny onedlho vráti. Danube Wings tam totiž od mája rozbieha spolu s regionálnym letiskom Dole – Jura šesť nových pravidelných liniek a práve kvôli nim bolo lietadlo zakúpené. Ako sa vyjadril aj marketingový riaditeľ spoločnosti, tak tento krok by mal znamenať definitívny koniec obdobia vnútornej konsolidácie a reštrukturalizácie a zároveň sa už nestane, že budú nútení odmietnuť záujemcu o ich služby z dôvodu nedostatočnej kapacity.

Značka ATR sa ukázala pre obchodné a strategické zámery spoločnosti ako ideálna vďaka svojej vysokej bezpečnosti, spoľahlivosti a nízkym prevádzkovým resp. servisným nákladom.

ATR 72 je dvojmotorové turbovrtuľové dopravné lietadlo určené pre kratšie regionálne trate. Je výrobkom taliansko-francúzskej spoločnosti Aerei di Trasporto Regionale (Avions de Transport Régional, ATR).

Prvé informácie o vývoji tohto typu boli oznámené na parížskej leteckej prehliadke v roku 1985 a samotná výroba začala v nasledujúcom roku. Typ ATR 72 je zväčšenou verziou už vtedy existujúceho ATR 42. Odlišuje sa od najmä predĺženým trupom a silnejšími motormi. Tak ako jeho predchodca prešla aj „sedemdesiatdvojka“ vylepšeniami a dnes existujú viaceré verzie tohto lietadla. ATR 72-200 bol štandardnou verziou, ATR 72-210 sa odlišovalo iba silnejšími motormi. Výrazná modernizácia nastala na konci 90-tych rokov, označovaná ako ATR 72-500. Odlišuje sa od predchádzajúcich modelov silnejšími motormi PW-127F so šesťlistými vrtuľami Hamilton Sundstrand. Lietadlá typu ATR 72-202 používali aj České aerolínie v počte štyroch kusov (OK-XFA, OK-XFB, OK-XFC, OK-XFD). ČSA svoje lietadlá typu ATR 72 vyradili v júni 2011.

Aj navzdory tomu, že spoločnosť AirExplore predpovedá nastávajúcu charterovú sezónu ako jednu z najťažších za posledných desať rokov, tak sa jej flotila v apríli 2012 rozšírila o v poradí tretí Boeing. Konkrétne ide o typ 737-400 (OM-CEX) v konfigurácii pre 168 cestujúcich, ktorý tak rozšíril stávajúcu flotilu B737-300 (OM-BEX) a B737-400 (OM-AEX). Jedná sa známe lietadlo, ktoré lietalo pre českú charterovú spoločnosť Holidays Czech Airlines (registrácie OK-WGY) a prenajatý ho mal aj hokejový klub HC Lev Poprad na svoje cesty do Ruska, Kazachstanu, Lotyšska a Bieloruska na zápasy s tímami Kontinentálnej hokejovej ligy. Na prelome rokov 2009 a 2010 sme ho mohli stretnúť na linkách spoločnosti Danube Wings, pri pokuse obnoviť linky z Popradu a Bratislavy na Britské ostrovy.

Dopravca ho podobne, ako dve doterajšie lietadlá plánuje prenajímať do zahraničia. Jedná sa najmä o Poľsko a Taliansko. Ďalšou možnosťou je, že sa pridá k druhému Boeingu, ktorý lieta pre kambodžskú spoločnosť TonleSap Airlines. Spoločnosť má v tejto oblasti rozpracovaných viacero projektov a predpokladá sa, že v prípade konkrétnych objednávok by sa mohla flotila prepravcu rozšíriť až na sedem lietadiel. Na druhej strane nie je vylúčené, že lietadlá AirExplore budeme stretávať aj na slovenských letiskách na letoch iného dopravcu, tak ako to bolo v minulom roku.

Spoločnosť sa dostala do povedomia v apríli roku 2012, keď rady pilotov rozšíril 54-ročný frontman skupiny Iron Maiden - Bruce Dickinson, ktorý bol kapitánom a marketingovým riaditeľom spoločnosti Astraeus. Jeho obľúbeným strojom je B757, na ktorom lietal práve v Astraeuse a nie je vylúčené, že v budúcnosti sa mu to splní aj v AirExplore. Bruce Dickinsom však nie je jediná známa osobnosť za kniplom Boeingov AirExplore. Ako druhý pilot pôsobí frontman, spevák a gitarista pop punkovej skupiny Iné Kafe – Vratko Rohoň.

Není to tak dávno co rakouský pilot Formuly 1 Niki Lauda "lítal" po okruzích, kde si vybojoval tři tituly mistra světa. Jeho úspešnou kariéru v cockpitu závodního monopostu, zastavila až nehoda z prvního srpna 1976. Jeho vášeň pro rychlost se nezastavila a tak se začal věnovat létaní, které ho natolik nadchlo, že v roce 2003 koupil společnost Aero Lloyd Austria a ve stejném roce začal lítat pod dočasným názvem FlyNiki. Tento název se později změnil na pouhé "Niki". Postupem času přibývali nejenom nové destinace, či strategická partnerství, ale také i letouny do flotily letecké spoločnosti. V současné době tato flotila čítá 21 letadel od výrobců Airbus a Embraer. Společnost Nikiho Laudy létá nejenom pravidelné lety, ale také charterové lety do tradičních prázdninových destinací Egyptu, Řecka nebo Islandu. Zajímavostí je, že všechny letouny nízkonákladových aerolinek mají svůj název dle jednoho ze žánrů hudby a tak ve flotile můžeme najít označení jako Soul, Jazz, Rock & Roll, Tango, Salsa, nebo i Heavy Metal. Letecká společnost Niki operuje ze své základny na Vídeňském letišti Schwechat. Společnost několikrát vyhrála titul nejlepší nízkonákladové aerolinie v průzkumech mezi cestujícími, který obhájila i v roce 2011. Společne s dalšími leteckými společnostmi nabízí Niki věrnostný program s názvem "topbonus", který umožňuje pravidelným zákazníkům sbírat míle a pak je vyměnit za bezplatné letenky.

Kdyby ste slyšeli tyto tři názvy míst, pravděpodobně by nikoho nenapadlo, že tyto tři geografické názvy májí ve své genetické struktuře pevně zakořeněné německé low-cost aerolinie AirBerlin. Druhá největší německá letecká společnost začala psát svou historii, když jí Kim Lundgren, jinak bývalý pilot společnosti PanAm založil v americkém Oregonu v roce 1978. Prvním komerčním letem byl let z Berlínského letiště Tegel do Palma de Mallorca, oblíbené destinace turistů na Baleárských ostrovech.

Vraťme se ale zpět k současné podobě této nízkonákladové letecké společnosti. AirBerlin je šestou největší leteckou společností v Evropě. A statistiky společnosti jsou taky zajimavé, zaměstnává něco prěs 8-tisíc zaměstnanců, kteří obsluhují flotilu letadel o počtu 152 strojů a pokyrývají 163 destinací, na všech kontinentech. Společnost má velké plány taky do budoucna o čem svědčí objednávky nových 92 letadel v budoucích letech. Společnost je taky průkopníkem v snižování emisí a spotřeby paliva, čeho dosáhla vybavením letadel winglety, které tomu napomáhají. Společnost spolupracuje při svém podnikání s mnoha dalšími aeroliniemi, například s ruskou společností S7, čínskou leteckou společností Hainan Airlines a rakouskou společností Niki, s kterou rovněž provozuje bonusový program pro sbíraní nalétaných mil s názvem topbonus. Společnost byla několikrát ocěnena jako nejlepší a nejbezpečnější letecká společnost v kategorii nízkonákladových leteckých společností. Průměrný věk letadel se pohybuje kelem 5 let. Nejčastěji jde o typy Boeing 737-800, Boeing 737-700 a Airbus řady A320 a na menší vzdálenosti používá letouny typu Bombardier Dash 8 Q400.